
ANNAM RE RAIA
plán duše
Nejsem esoterik, nesu Boží světlo,
v nejvyšší pokoře a úctě
Ľudia zabudli BYŤ
Obyčajnému človečenstvu neveríme, je príliš obyčajné
JEDNODUCHOSŤ A ČISTÝ ZÁMER
Ľudia zabudli na svoje prirodzené cítenie, lásku, nevinnosť, pocity tela a jeho uvedomenia a pocity srdca, ktoré im boli prirodzené v detstve. V ranom detstve si duša ešte mnohokrát spomína na všetky pravidlá, ktoré si predsavzala, pri vstupe do hmoty. Pamätá na jedinečné princípy a dary človeka, s ktorými počíta pri plnení výziev života,
PREKOMBINÁCIA JE VÍRUS
Kedy sa z nás to všetko vedomie vytráca? Spôsobuje to výchova, rodičia? Náhliaci sa zarábaním peňazí, aby mali na zaplatenie potrebných náležitostí, patriacich k dnešným štandardom, či honbou v pretekoch kto bude lepší a bude mať viac?
Spôsobuje to škola, ktorá už dávno neučí citu, morálke, nerozvíja naše podstatné dary a vnímania ? Neustále sa dvíhajú nároky na ľudí, na deti a postupom času sa z nás stávajú ohryzené polotiene, z tých, pôvodne čistých, bytostí. Z tých bytostí plných očakávaní života v rovnakej láske, s akou sa rozhodlo pre život.
Všetko od detstva sa nám predkladá komplikované a pokrivená štafeta jednej generácie sa presúva na ďalšiu a ďalšiu a tak ľudia už zabudli, ako veľmi jednoduchý by život bol, keby sme ctili naše základné danosti citov, lásky, nevinnosti a bezoľstnosti. Keby sme nezabudli na tieto danosti človeka/ duše , ktoré si ešte v ranom detstve každý z nás pamätá.
Dary človeka a duše , ktoré neúprosne civilizačnými hrami “dospelého sveta” ničíme.
MATERIALISTICKÁ AMNÉZIA
Drvivá väčšina ľudí tohoto sveta, sa nechá podvoliť honbe za matériou úplne. Už nevnímajú dušu, nevnímajú lásku ani morálku. Sú pre nich zabudnuté a potlačené, žijú svoj polotieň.
DUCHOVNÁ AŠPIRÁCIA
Táto civilizácia úplne potlačila mnohé jemnocity a je až plačlivo humorné ako sa aspoň tí, ktorí vnímajú istú časť svojho detského daru citu a vnemu, snažía nanovo objavovať to, s čím sem prišli - svoje úplne základné spomienky. Spomienky na prirodzenú lásku , nevinnosť a vnemy. A je aj bizarné, ako nesmierne komplikovane v sebe znovu otvárajú niečo tak prirodzené, od čoho ich celý prekombinovaný sociálny- kultúrny a ekonomicky kolos okolia, rodiny, štátu, odviedol. A to si môžu blahoželať , že v sebe vnímajú vnemy duše a vnímajú ju ako potenciál.
JEDNO- DUCHosť
Nepochopiteľné pre mňa ale ostáva , prečo ku všetkému pristupujú v zložitostiach. Aby objavili v sebe dary, nachádzajú tisíce spôsobov a zaručených prekombinovaných návodov ( ezoterika), miesto úplne základného hľadania v sebe samom. Nerozumiem … spamätajme sa, veď všetko, čo hľadáme, dávno máme. Je to tak jednoduché. Všetko je ale pre väčšinu ludi príliš jednoduché na to, aby tomu boli ochotní uveriť . Stačí totiž jediné, vrátiť sa k sebe samému, jednoduchému bytiu, v úcte k druhému..
