ANNAM RE RAIA
plán duše
Nejsem esoterik, nesu Boží světlo,
v nejvyšší pokoře a úctě
VYLÉČ SI DUŠI SVOU...
když myšlenky mé jen plynou
následující řádky píši v mém rodném jazyce-slovenštině, jelikož ke mně přicházejí spontánně v lehkosti bytí...užívejte je ku prospěchu ducha
Vieš
Vieš, nezastav sa nikdy v sebaľútosti.
Vyplač sa dosýtosti,
ale potom vstaň a ver!
Život nie je zlý,
len nás učí nájsť seba.
Pýtaš sa kedy ,
kedy objavím kto som?
Nájdeš sa vo chvíli,
kedy objavíš pokoru ku všetkému,
čo máš. i čo si.
Pokiaľ máš zrak, sluch, chuť, nohy, ruky
a stále cítiš,
máš najväčšie dary,
aké si dokážeš predstaviť.
Poďakuj za ne, to je pokora.
Nikdy sa nehanbi za svoje
CITY,
Nie sú tvojou slabosťou,
Sú tvojou SLÁVOU!
Anjelom
Už som nato prišlá!
Prišla som na to,
Že krídla svoje občas položíš mi
na hlavu,
bys ochránil ma pred svetom.
Že páperím ma zahalíš,
až cítim sa tak obratom
Tebou Chránená.
Keď v slnka svete poliatom,
Ty prikrývaš ma šepotom
svojho pokoja.
Keď perute tie položíš mi
na hlavu,
Prišla som na to...
Keď unášaš ma krídiel letom,
že rozpúšťaš tým zľahka moju
obavu,
pred celým týmto svetom.
Už to viem...
Ja v tichosti som plná citu,
Som navždy
s tebou spojená.
Duše nahota
Pomaly sa rozpíjaš v pijaku
Života,
S ľahkosťou pigmentu Tuše.
Potichu vnáraš sa
do tajomstva Poznania bytia vlastnej duše.
Potajme vkrádaš sa prekrásy,
Lapá ťa clivota.
Smeješ sa potichu, duša ti
jasotá,
nevidels doposiaľ-
To pozemská Slepota??
Že čarom všeho jest
Čistá duše Nahota ?!
A smeješ sa potajme,
Nahou tou radosťou
rozpíjaš sa v tuši.
Pigmentom poznania,
Tajomstvom bytia to, duší.
Mlčíš
Mlčíš,..
pozeráš hlbokým pohľadom
navôkol krajina pokrytá
ľadom lží..
Deň za dňom plynieš,
snažiac sa odhrnúť dúhový
závoj,
čo snáď ešte spí.
Mlčíš-
mlhavým pohľadom kvapky,
čo sní,
Slnka rozbreskom až
rozpustí,
Ľadové kry tvojich dní...
Ľudstvu
Prečo spíš?
Ty spíš celé tie nekonečné roky,
čo ja sa snažím prekročiť svoj tieň.
Spíš celé to bytie mojich vzletov a
Tvoju dušu zahaľuje mrazivý srieň...
Spíš a občas ti vložím do srdca kus môjho svitu
no ty unaveným hlasom pohladkáš ma
v marazme ospalom.
To ozýva sa čierňava smútku tvojho citu...
Ty stále spíš.
Boh
Pravda len JE...
existuje jediná pravda.
Netvoríme ju my, ľudia,
Ona JE....
Odbremeniť sa od všetkého naučeného,
žiť najvyššiu cnosť a vnímať....
Život
Najvyššou možnou duchovnou prácou, najvyšším možným duchovným levelom,
je žiť obyčajný život.
Naplniť svoje úlohy v ušľachtilosť duše.
Žiť Desatero,
Ježíša prijať ako inšpiráciu
a v šťastí žiť s Bohom v srdci.
Pochopenie bytia
Keď nadíde pochopenie a prestaneme bojovať so životom, dostaví sa nový pocit nášho bytia. Aby sa prestalo v živote bojovať, musí sa začať vnímať cez lásku. Na všetkých úroviach.
Keď sa začne vnímať cez lásku, aktivuje sa naše svetelné telo a keď sa tak stane, žiaden boj v našom živote nebude existovať.
Všetky okolnosti a situácie v našom živote sa budú tvoriť v náš prospech.
Duchovná úroveň
Ak si dobrým a pozorným človekom, s vysoko vyvinutým citom k druhým, spravodlivým a láskavým k sebe i ostatným, si najviac.
Výška duchovného vývoja sa nemeria počtom kurzov, ale veľkosťou srdca.
Rieka
…ty plynieš .. plynieš raz rýchlo, raz pomaly, utekáš vlnami svojich tieňov i radostí nezastaviteľne vpred,
kamsi k výšinám prameňa, nekonečného zdroja všetkých riek…
…plynieš každým dňom v kučeravých vlnách svojho osudu.
Neustále a opakovane poháňaný prúdom vĺn vedľajších.
Skaly a kaskády, ktoré ťa zdanlivo roztrieštili v tvojej samote,
sa postupom plynúcich prúdov dní rozpustili….
Tichý - občasne radosťou žblnkajúci prúd postupne prichádza k poznaniu zdroja prameňa.
Si rieka, rieka plná energizujúcej ľahkosti,
si konečne nájdené ticho každodennosti prúdov neskrotných.
Ty si a plynieš…si tok.
Už si len tok silnej i nežnej rieky, zároveň,
poskytujúci opojenie smädu riekam ostatným …
Si rieka, si tok, si zdroj i prameň - ty SI.
Dar
Každým dňom náhliš sa k ukojeniu zmyslov svojho života.
Utekáš ako bez duše, naháňaš bez studu...
Nevnímaš, necítiš, ženie ťa domnelý ideál bytí a duše slepota...
Až prvá-druhá, tretia, či štvrtá hrana osudu,
ťa vybočí z bezhlavého mrhania
času bonmota.
Až prvá-druhá, tretia, či štvrtá rana osudu,
ťa oživne tak, že srdce tvoje navždy tlkotá...
Nebeský tok
Nehnevaj sa už preto na nich,
a v tichosti sa dušou hraj,
keď budú brojiť proti tebe,
len s ľahkosťou ich pohladkaj.
Veď, dávno s’ nimi bol,
tie taje bytia spoznával.
Všetko je múdre, ty šťastný buď
a už sa neľakaj.
...tak plníš zámer svojej duše,
si Svetla toho vozataj...
Ježíš
On umrel, aby si ty človek hľadal svoju nesmrteľnosť.
On umrel, aby si dospel k čistote a pravdivosti svojich životov.
Umrel, aby si ty žil večne a pochopil…
A on naveky ožil tak, ako naveky tys ožil.
Tak zahoď všetko, čo nepatrí ti a ži čistotou,
to vstúpiš do kráľovstva večnosti,
ako vstúpil on.
Nie je dôležité , aké máš vierovyznanie,
nie je dôležité, koľko pekných citátov zdieľaš, koľkými krásnymi gestami
sa prezentuješ verejne.
Ale je dôležité ako sa zachováš , keď druhý potrebuje pomoc.
Je dôležité, koľko krásy v ľuďoch vidíš a je dôležité, ako veľké srdce máš voči všetkým bytostiam bez rozdielu…
Svetlo
Si krásny a ušľachtilý
vo svojej pravej tvári z oblakov,
si krásny a nekonečný
v plnosti každodenných dotykov.
Už nemeň sa a plyň -
jedno či slzou a či úsmevom.
Len nežeň sa a plyň -
staň ľudskosti sa pilierom.
Tak netaj sa, len plyň,
bytia majestátu
buď večným svetla záchvevom ….
Ľudstvu
Videnie
Pred očami záplava trepotajúcich sa krídiel,
Šušťanie a ich tepúci trepot,
mihot ich jednotlivostí …
Biele, občasne zašpinené sivým prachom
ľudských bolestí …
Ich trepot sa dotýkal neúnavne mojej tváre a odvádzal ma ďalej a hlbšie do zvláštnych farebných geometrií nekonečna…
Hrejivá žiara Svetla ma navždy odviedla v Lásku …. Milujem
/táto vízia mi prišla presne 22.2.2022, predvečer vojny Ru-Uk
Slovo
Čo myslíš, je radou najcennejšou?
Život žiješ buď ZLO_ŽITO
pozeráš na veci ZLO_ŽITO
vzťahy vnímaš ZLO_ŽITO
alebo???
žiješ JEDNO_DUCH osť
pozeráš na veci JEDNO_DUCH o
vzťahy vnímaš skrze JEDNO_DUCH osť
Všetci máme základ najvyššieho ducha,
je to prameň životodárnej energie,
tečúci skrze nás.
Tak necháš si život zahltiť ZLO_ŽITOsťami, ktoré ťa odkláňajú
od pamäti tvojho DUCHA ???
Šťastie
Nerozmýšľaj hlavou, čo je pre Teba dobré,
Ale čiň srdcom to, čo Ti je milé...
To jest jediná cesta k šťastnému životu.
Dôveruj vlastnej duši,
prehovára k Tebe cez srdce.
Slzy
Nádych a výdych, bolesť ... utrpenie,
klaniam sa Otče, skladám Ti chválospev,
ja Milujem a navždy budem.
Ďakujem každý DEŇ za tieto veľké dary.
Sú nesmierne hlbokou studnicou našej
Múdrosti.
Ďakujem za SLZY,
kde každá je stránkou múdrosti
v knihe večného bytia.
Kde otvára poznanie v knihách nepísané,
slovami neopísateľné,....trvalé.
Teším sa v pokore, prijímam,
viem - práve prichádza nesmierne hlboké poznanie,
ja prezriem v ešte vačsiu Lásku,
než si človek predstaviť dokáže.
A ostávam v tichosti...
kráčam Slnkom zaplavenou lúkou,
kde nadýchnem sa najkrajšieho obrazu Zeme,
aký som doposiaľ videla.
To zostril sa zrak a Zem skrásnela.
Otče, Ďakujem
Pýcha
Divoké pýchy preteky
ťa obalili blistrom
pozlátka.
Rýchlosťou toho dejstva istom,
navliekla sa ti hlavou
oprátka.
Dusiac sa sipíš,
prosíkaš okolia útechy.
Slepotou nevidíš, tmou utkané-
krivoty prevleky.
V lone tej márnosti
tienistom,
zahliadneš v krutosti zakrátka,
hľa- sťahujúc pýchy to
oprátka.
V poslednej minúte zaisto,
Zabolí hanbou ťa
v duši Spomienka.
Rýchlosťou deja tam,
v zmysle istom,
Pochopils , že ty sám musíš,
v PRAMENI čistom,
Zbaviť sa pýchy kabátka.....
Blyšťavého zmaru toho
-pozlátka.