Ľudia zabudli BYŤ 

JEDNODUCHOSŤ A ČISTÝ ZÁMER

Ľudia zabudli na svoje prirodzené cítenie, lásku, nevinnosť, pocity tela a jeho uvedomenia a pocity srdca, ktoré im boli prirodzené v detstve. V ranom detstve si duša ešte mnohokrát spomína na všetky pravidlá, ktoré si predsavzala, pri vstupe do hmoty. Pamätá na jedinečné princípy a dary človeka, s ktorými počíta pri plnení výziev života,

​

PREKOMBINÁCIA JE VÍRUS

Kedy sa z nás to všetko vedomie vytráca? Spôsobuje to výchova, rodičia?  Náhliaci sa zarábaním peňazí, aby mali na zaplatenie potrebných náležitostí, patriacich k dnešným štandardom, či honbou v pretekoch kto bude lepší a bude mať viac?

​

Spôsobuje to škola, ktorá už dávno neučí citu, morálke, nerozvíja naše podstatné dary a vnímania ? Neustále sa dvíhajú nároky na ľudí, na deti a postupom času sa z nás stávajú ohryzené polotiene, z tých, pôvodne čistých, bytostí. Z tých bytostí plných očakávaní života v rovnakej láske, s akou sa rozhodlo pre život.

​

Všetko od detstva sa nám predkladá komplikované a pokrivená štafeta jednej generácie sa presúva na ďalšiu a ďalšiu a tak ľudia už zabudli, ako veľmi jednoduchý by život bol, keby sme ctili naše základné danosti citov, lásky, nevinnosti a bezoľstnosti. Keby sme nezabudli na tieto danosti človeka/ duše , ktoré si ešte v ranom detstve každý z nás pamätá.

Dary človeka a duše , ktoré neúprosne civilizačnými hrami “dospelého sveta” ničíme.

​

MATERIALISTICKÁ AMNÉZIA

Drvivá väčšina ľudí tohoto sveta, sa nechá podvoliť honbe za matériou úplne. Už nevnímajú dušu, nevnímajú lásku ani morálku. Sú pre nich zabudnuté a potlačené, žijú svoj polotieň.

​

DUCHOVNÁ AŠPIRÁCIA

Táto civilizácia úplne potlačila mnohé jemnocity a je až plačlivo humorné ako sa aspoň tí, ktorí vnímajú istú časť svojho detského daru citu a vnemu, snažía nanovo objavovať to, s čím sem prišli - svoje úplne základné spomienky. Spomienky na prirodzenú lásku , nevinnosť a vnemy. A je aj bizarné, ako nesmierne komplikovane v sebe znovu otvárajú niečo tak prirodzené, od čoho ich celý prekombinovaný sociálny- kultúrny a ekonomicky kolos okolia, rodiny, štátu, odviedol. A to si môžu blahoželať , že v sebe vnímajú vnemy duše a vnímajú ju ako potenciál.

​

JEDNO- DUCHosť

Nepochopiteľné pre mňa ale ostáva , prečo ku všetkému pristupujú v zložitostiach. Aby objavili v sebe dary, nachádzajú tisíce spôsobov a zaručených prekombinovaných návodov ( ezoterika), miesto úplne základného hľadania v sebe samom. Nerozumiem … spamätajme sa, veď všetko, čo hľadáme, dávno máme. Je to tak jednoduché. Všetko je ale pre väčšinu ludi príliš jednoduché na to, aby tomu boli ochotní uveriť . Stačí totiž jediné, vrátiť sa k sebe samému, jednoduchému bytiu, v úcte k druhému..

​

​